Boli to krásne časy rozpuku slovenských regionálnych rádií. Vtedy ešte Rádio Nitra, neskôr premenované na Hviezdu FM, a jej rocková, miestami priam metalová relácia, ktorú uvádzal Anton Tkáčik - v tých časoch študent jednej z nitrianskych vysokých škôl. Absolútny fenomén, na ktorý neskôr nadviazal Raymond Kaňa so svojou Frndžalicou. Práve Tónko so svojím nezabudnuteľným entuziazmom v hlase bol jedným z dôležitých šíriteľov metalovej hudby do uší slovenskej mládeže. A práve on predstavil svojim poslucháčom na západnom Slovensku, medzi nimi aj autorovi týchto riadkov, hviezdne chvíle piešťanských DISSONANCE.

Je paradoxné, že jeden z najzásadnejších albumov slovenskej metalovej histórie vyšiel na značke Czech Panorama. Pôvodne dohodnutý zmluvný partner, Škvrna records, v poslednej chvíli odskočil od spolupráce, čo natiahlo vydanie „Look To Forget“ o pekných pár mesiacov. DISSONANCE svoj debutový album nahrali už na konci roka 1993 v štúdiách Slovenského rozhlasu. Miesto nahrávania sa jednoznačne prejavilo na výnimočnej kvalite záznamu. Kto vie, prečo DISSONANCE nešli do „slovenského Morrisoundu“ v Šulekove, urobili však v každom prípade dobre.

DISSONANCE boli odpoveďou na inteligentnú americkú brutalitu v podaní DEATH a ATHEIST. „Look To Forget“ dokonale zapadá do obrazu k svojim súčasníkom „Individual Thought Patterns“, „Focus“ a „Elements“. Inštrumentálna zrelosť kapely je na „Look To Forget“ aj po rokoch šokujúca. Bubeník Paľo Jambor so svojimi prefíkanými jazzovými linkami predurčuje charakter celej nahrávky. Kapela hrá príťažlivo komplikovanú agresívnu muziku, ktorú v pravej chvíli odľahčuje akustickými gitarami či priamočiarejšími pasážami. Od famózneho úvodného výkriku „Raj tu sabmit!“, cez parádnu jazdu „Mankind“, najväčšiu hitovku „Candid Condolence“ a krásne chladivú inštrumentálku „Feelingless“ až do posledných tónov záverečnej chuťovky „The Limited Space“ – všetko tu sedí na milimeter presne, všetko hrá absolútne dokonale. Z dnešného pohľadu je až neuveriteľné, že sme na Slovensku kedysi mali metalovú kapelu, ktorá doslova držala prst na tepe doby.

Ako to už u nás chodí, umelecké nadšenie veľmi skoro zomrelo pod tlakom neúprosnej reality. Dnes už môžeme len nostalgicky dumať nad tým, ako by to celé dopadlo, keby sa chlapcov z DISSONANCE chopil nejaký zahraničný manažment a keby po turné s GLADIATOR nasledovali koncerty v Európe. Nič z toho sa nekonalo. Mladí muži potrebovali z niečoho žiť, venovali sa svojim zamestnaniam, hudba išla na vedľajšiu koľaj. Zašlo to až tak ďaleko, že Pavol Jambor je dnes vážený pedagogický pracovník, ktorý nechce mať nič spoločné so svojou metalovou minulosťou. Tak či onak, ťažko hľadať v histórii slovenského metalu nahrávku, ktorá by bola natoľko nadčasová a kvalitná. Kto počúval v roku 1994 „Look To Forget“, nie je dnes prekvapený z nadšenia, ktoré vzbudzujú kapely ako THE FACELESS, OBSCURA alebo GOROD. Len si tak občas smutne, nostalgicky povzdychne.